Vibe coding: čo to je a prečo je softvér zrazu lacný

Vibe coding je tvorba softvéru, pri ktorej AI píše kód podľa toho, čo jej poviete bežnou vetou, a človek ten kód ani nečíta, len skúša, či výsledok funguje. Pojem zaviedol Andrej Karpathy v roku 2025.

Čo to znamená pre vás: komentár k prednáške Andreja Karpathyho „Software Is Changing (Again)“ (Y Combinator, 2025) a eseji Sama Altmana „Three Observations“ (2025).

Softvér zlacnel, lebo kód dnes píše AI z obyčajnej vety a cena AI každý rok prudko klesá. Háčik je, že lacný je len kód. Prihlásenie, dáta, bezpečnosť a zodpovednosť za ostrú prevádzku stoja skoro rovnako ako predtým.

Nižšie nájdete, čo o tom hovoria dvaja ľudia, od ktorých tento trend počujete z druhej ruky. Pri každej myšlienke pridávame, kde s nimi súhlasíme, kde nie a čo vidíme vo vlastnej práci.

Prečo je softvér zrazu lacný?

V júni 2025 mal Andrej Karpathy na Y Combinator AI Startup School prednášku Software Is Changing (Again). Karpathy predtým pracoval v OpenAI a v Tesle a výraz „vibe coding“ zaviedol on. Hovorí, že sme v ére „softvéru 3.0“: program je zadanie napísané v bežnom jazyku a model z neho urobí zvyšok. Programovať teda zrazu môže každý, kto vie opísať, čo chce.

Druhú polovicu vysvetlenia dáva Sam Altman z OpenAI. Vo februári 2025 napísal v eseji Three Observations, že cena za rovnaký výkon AI klesá zhruba desaťnásobne za rok:

Náš pohľad

Súhlasíme, vidíme to každý deň. Dnes u nás píše AI všetok kód. Prvú verziu jedného projektu sme odovzdali za necelých 10 pracovných dní. Pred pár rokmi by to bola práca na mesiace.

Nesúhlasíme s „programovať môže každý“. Každý môže postaviť ukážku. Nie každý vie povedať, či je v nej diera, cez ktorú uniknú dáta zákazníkov. Pri jednom zadaní sme si všimli, že testy od agenta overujú vedľajšiu vec. Junior by ich pustil ďalej ako v poriadku.

Altmanova krivka je cena modelu, nie cena vášho projektu. Model zlacnie desaťnásobne, ale hodina človeka, ktorý rozhoduje a ručí, nie. Preto projekt zlacnie menej, než by ste z titulkov čakali.

Na príklade jednej malej aplikácie to vyzerá takto:

Kde je háčik?

Najlepšie to opisuje sám Karpathy. V tej istej prednáške hovorí o malej aplikácii MenuGen, ktorú si postavil cez vibe coding. Ukážka mu na notebooku fungovala rýchlo. Najviac práce mu dalo spraviť z nej skutočnú aplikáciu: prihlásenie, platby, doména, nasadenie. To bolo podľa neho naozaj ťažké.

Karpathy aj Altman zároveň opakujú, že AI potrebuje človeka. Karpathy radí držať AI „na vôdzke“ a nechať človeka každý výstup rýchlo overiť. Altman píše, že aj budúci AI programátor bude potrebovať veľa ľudského dohľadu.

Náš pohľad

Prototyp a produkcia sú dve rôzne veci. Pre firmu je tá cesta dlhšia. Karpathy staval aplikáciu pre seba. Firma má zákazníkov, faktúry, GDPR a ľudí, ktorí čakajú, že ráno systém pobeží. Tu je rozdiel v jednej tabuľke:

Čo konkrétne chýba prototypu do ostrej prevádzky, rozoberáme v článku Vibe coding do produkcie: čo prototypu chýba. Ak máte aplikáciu z Lovable, pozrite si Lovable do produkcie: export kódu a bezpečnosť aplikácie.

Ako to robíme my?

Používame rovnaké nástroje ako vibe coding. Rozdiel je v tom, čo sa deje okolo nich. Platí u nás jedna veta: dnes píše AI všetok kód, Filip ručí za produkciu.

V praxi to znamená tri veci. Kód pred nasadením prejde testami a kontrolami, ktoré musia byť zelené. Senior ho prečíta a rozhodne, či ide ďalej. A po spustení s vami ostávame pri prechode do prevádzky.

Takto sme za mesiac spustili aj jeden projekt. Vibe coding vám postaví prototyp. My softvér, na ktorom beží firma.

Čo urobiť tento mesiac?

Nemusíte hneď platiť dodávateľa. Postupujte v tomto poradí:

Ak chcete prvú verziu postaviť rovno na ostrú prevádzku, pozrite si vývoj MVP pre zakladateľov.

Kedy to neodporúčame

• Robíte nástroj pre seba alebo pár kolegov. Bez citlivých dát a platieb vám vibe coding stačí. Nás nepotrebujete.
• Chcete len overiť, či je o nápad záujem. Prototyp a pár rozhovorov so zákazníkmi sú lacnejšie ako hotový systém.
• Čakáte, že lacný kód znamená projekt bez rozhodovania. Rozhodnutia o dátach, rolách a výnimkách za vás AI neurobí.
• Prototyp sa nesmie zmeniť. Ak trváte na tom, že sa len „doladí“, hoci treba prerobiť základ, nezačínajte.

Neviete, či vám prototyp ešte stačí? Zaškrtnite, čo o vašej aplikácii platí.

Zdroje

Andrej Karpathy, „Software Is Changing (Again)“, Y Combinator AI Startup School, jún 2025, youtube.com, prepis na ycombinator.com. Sam Altman, „Three Observations“, blog, 9. 2. 2025, blog.samaltman.com. Prepis myšlienok je náš, autori s týmto článkom nemajú nič spoločné.

Máte prototyp a neviete, čo ďalej?

Pošlite nám, čo máte. Ozveme sa do dvoch pracovných dní a spolu vyberieme, čo vyriešime ako prvé. Povieme vám aj to, ak vám prototyp zatiaľ stačí.

Ak sa chcete najprv porozprávať, dohodnite si meeting na 15 minút s Filipom.

Čo vám dnes bráni pustiť prototyp k prvým zákazníkom?

Časté otázky

Prečo je vývoj softvéru dnes lacnejší?

Kód dnes píše AI podľa opisu v bežnom jazyku a cena za rovnaký výkon AI rýchlo klesá. Prvá verzia, ktorá kedysi trvala mesiace, vznikne za dni. Lacnejšie však nie sú dáta, bezpečnosť ani prevádzka.

Je vibe coding vhodný pre firmu?

Na prototyp, overenie nápadu a malý interný nástroj áno. Na systém s dátami zákazníkov, platbami alebo viacerými ľuďmi nie bez ďalšej práce. Niekto musí kód prečítať a ručiť za prevádzku.

Čo vibe coding prototypu chýba do ostrej prevádzky?

Najčastejšie prihlásenie a roly, bezpečné zaobchádzanie s dátami, testy, zálohy, monitoring a človek, ktorý vie, čo robiť, keď to spadne. Kód je zvyčajne najmenší problém.

Kto ručí za kód, ktorý napísala AI?

Vždy človek. AI zodpovednosť nenesie. U nás píše AI všetok kód a za produkciu ručí Filip: kód prejde testami a kontrolami a až potom ide k používateľom.